Október začal pochmúrnym a upršaným počasím, ktoré pomaly začínalo predznamenávať koniec horúceho leta. Leta, ktoré bolo tento rok opäť o čosi teplejšie a vyčerpávajúcejšie ako tie predchádzajúce.
Čas sa vliekol čím ďalej tým pomalšie. Od nervozity začala Iride k poznámkam kresliť krúžky, malé, veľké, malé do veľkých, až vznikli rôzne obrazce plné krúžkov. Vôbec si v danej chvíli neuvedomila, že muž ju nenápadne sledoval.
Od prednáškovej miestnosti prešla Iride k hlavnému schodisku až na prízemie, kde zahla k chodbe vedúcej k univerzitnej knižnici. Sadla si na lavičku a opäť sa mysľou vrátila k predchádzajúcej hodine, ktorá ju rozrušila viac, ako by bolo vhodné.